Kedy začína a končí vykurovacia sezóna

Vykurovacia sezóna sa začína 1. septembra a končí 31. mája, ale až vtedy ak priemerná denná teplota dva dni po sebe klesne pod 13°C a v najbližšom dni nie je predpoklad jej navýšenia. Teplota sa meria o 7:00 , 14:00, a dva krát o 21:00 hod. Z toho sa urobí priemer.

Dodávku tepla podrobne opisuje Vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 152/2005 Z.z., ktorá určuje obvyklý začiatok vykurovacej sezóny na 1. september a obvyklý koniec na 31. máj. Samozrejme, každý rok je iný, a teda aj vykurovanie sa reálne začína podľa počasia. V zásade platí, že teplári začínajú dodávať teplo, keď

priemerná denná teplota vonku klesne pod 13°C aspoň dva dni po sebe a
predpoveď počasia nenasvedčuje tomu, žeby sa malo otepliť.

Denne merajú teplotu vonkajšieho prostredia v tieni o 7:00, o 14:00 a o 21:00 h a ak sú splnené spomínané podmienky, vykurujú. Rovnako, ak priemerná denná teplota aspoň dva dni po sebe stúpne nad 13°C a podľa predpovede počasia by sa nemalo ochladiť, teplári dodávku tepla prerušia. A keďže sa na Slovensku nachádzajú oblasti s rôznymi dennými teplotami, niekde sa kúri a inde zasa neskôr.

Niekomu sa hranica 13°C môže zdať príliš nízka (v byte mu je chladno), a preto vyhláška umožňuje dodávateľovi tepla dohodnúť sa so správcom bytom (či už spoločenstvom vlastníkov bytov alebo bytovým družstvom) aj na vyššej teplote, pri ktorej má začať kúriť.

Na druhej strane, nie každému musí skoršie vykurovanie vyhovovať. Zároveň by sa mohlo zdať, že pri vypnutých radiátoroch vaše pomerové rozdeľovače tepla nezaznamenajú žiadnu aktivitu a Vy nič neplatíte. Opak je pravdou, časť nákladov za odobraté teplo bytovým domom sa spravidla rozpočítava pomerne podľa podlahovej plochy jednotlivých bytov, a teda platiť bude každý. Uvedený spôsob rozpočítavania nákladov však má aj svoje rácio, keďže byty v strede bytového domu by teoreticky nemuseli zapínať svoje radiátory aj celú zimu a nechali by sa doslova vykúriť na úkor svojich susedov.

Ak nám správcovia dajú požiadavku na vykurovanie a uzavrú s nami dohodu aj mimo rozsahu definovanou vyhláškou Emkobel a. s . bude určite ústretový.

Ako riešiť reklamácie?

Ak ide o reklamáciu technického charakteru, ktorú treba riešiť okamžite, poradíme, prípadne zabezpečíme kontakt na zodpovedného odborného zamestnanca bezodkladne.

Dôležité je vedieť, že v prípadoch, ktoré neznesú odklad a príčinou môže byť porucha alebo nedostatočnosť v dodávke médií zo strany dodávateľa tepla, je k dispozícii dispečing s nepretržitou službou. Kontakt je uvedený v každej zmluve o dodávke a odbere tepla aj na našej internetovej stránke.

Ak ide napríklad o reklamáciu fakturovaného množstva tepla, odporúčame písomnú formu - poštou alebo elektronicky na emkobel@emkobel.sk.

(prevzaté: www.dalkia.sk)

Ako súvisí výška odberu tepla s výškou ceny tepla?

Cena tepelnej energie je dvojzložková, pozostáva z variabilnej a fixnej zložky ceny tepla.

Variabilná zložka je časť ceny tepla, ktorá je priamo závislá na spotrebe paliva (zemný plyn predstavuje 95 % nákladov), zvyšných 5 % tvorí elektrická energia, technologické hmoty a technologická voda. Predpokladané množstvo plynu sa určí v závislosti od množstva tepla objednaného odberateľmi.
Za variabilnú zložku ceny sa predáva teplo namerané na odbernom mieste, z čoho je zrejmé, že reálny odber tepla sa premieta do platieb priebežne, teda aktuálne v mesačných faktúrach pre odberateľa.

Fixná zložka je časť ceny tepla, ktorá je nezávislá na reálnej spotrebe tepla, obsahuje ostatné regulované oprávnené náklady súvisiace s regulovanou činnosťou - napríklad náklady súvisiace s investíciami do tepelnoenergetických zariadení, revíziami, opravami, zákonnými prehliadkami, poistením a obsahuje aj primeraný zisk schválený Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Z uvedeného vyplýva, že množstvo skutočne odobratého tepla nemá vplyv na regulovaný objem fixných nákladov. Fixná zložka maximálnej ceny tepla sa vypočíta z celkového regulačného príkonu dohodnutého na 5-ročné regulačné obdobie a regulovaného objemu fixných nákladov.

(prevzaté: www.dalkia.sk)

Boj medzi CZT a domácimi kotolňami

V ostatných dňoch mohli slovenské domácnosti konečne otočiť kohútiky na svojich radiátoroch znova na nulu. O pár mesiacov sa však vykurovacia sezóna znova vráti. A s ňou aj nekonečná diskusia, najmä obyvateľov v slovenských mestách, o tom, či je výhodnejšie mať v bytovom dome spoločnú domovú kotolňu so susedmi, alebo byť napojený na sieť veľkých výrobcov tepla. Čiže vykurovať svoj byt prostredníctvom tzv. centrálneho zásobovania teplom (CZT). O výhodnosti jedného alebo druhého sa vedie už dlhšiu dobu diskusia.

Predajcovia domových kotolní, nazývaní aj "kotlikári", používajú pri presviedčaní domácností na zmenu spôsobu vykurovania viacero argumentov. Podľa nich sa napríklad odpojením od CZT automaticky napríklad zníži spotreba tepla na vykurovanie. Energetická agentúra je však iného názoru. "Vybudovaním vlastnej kotolne sa tepelno-technické vlastnosti objektu nezmenia, hydraulické pomery objektu zostávajú tiež rovnaké. Ak sa zníži spotreba tepla na vykurovanie, tak len znížením vnútornej teploty v objekte," upozorňuje SIEA.

Viac k tejto problematike nájdete :

http://venergetike.sk/spotrebitel/clanok/188-special-boj-medzi-czt-a-dom...

http://www.tzbportal.sk/kurenie-voda-plyn/cena-tepla-domova-kotolna-vs-c...